Prvá otázka: bude podkrovie obytné?
Výber strechy sa podľa hosťa začína dvoma otázkami. Prvou je, či ide o novostavbu alebo o rekonštrukciu. Druhou, či bude podkrovie obytné, pretože od toho sa odvíja typ krovu.
Pri obytnom podkroví musí ísť klasický krov, vďaka ktorému sa dá priestor domu naplno využiť. Ak podkrovie obytné nebude, do úvahy prichádza väzníkový krov. Priestor pod ním sa využíva len málo, najčastejšie na uskladnenie vecí, hoci sa dá navrhnúť aj tak, aby bola využitá celá časť.
Väzníkové krovy sa presadili aj pre rýchlosť montáže. Väzník sa zo suchého dreva zlisuje styčníkovými doskami už vo výrobe, na stavbe ho osadí žeriav a montáž trvá jeden až dva dni. Dobrý tesár pri klasickom krove strávi tri až päť dní a realizátorov, ktorí klasické krovy robia, je málo.
Najdôležitejší je strešný plášť, nie krytina
Na streche rieši podľa hosťa väčšina ľudí kozmetiku: aká bude krytina, od akého výrobcu a akú bude mať farbu. Najdôležitejšiu časť, strešný plášť, dopredu nerieši takmer nikto.
Izolácia je pod krytinou a nevidno ju, no rozhoduje o tom, ako sa v dome býva. Strechy sa prehrievajú a v zime cez ne uniká teplo. Kto tomu nevenuje pozornosť, v zime prikuruje a v lete si montuje klimatizáciu.
Pri väzníkových krovoch sa izoluje strop alebo sa používa fúkaná izolácia. Pri klasickom krove je to náročnejšie. Aby strecha splnila tepelný odpor, o ktorom hosť hovoril, bolo by treba viac ako 40 cm minerálnej vaty, čo sa medzi krokvy reálne nezmestí. Riešením sú PIR dosky z polyizokyanurátu kladené nad krokvy: pri hrúbke okolo 22 cm dosahujú rovnakú hodnotu a neuberajú priestor v interiéri.
Cenové ponuky sa nedajú porovnávať jedným číslom
Najhoršie rozhodnutie robia ľudia vtedy, keď sa rozhodujú iba podľa ceny. Bežná prax vyzerá tak, že zákazník skopíruje cenovú ponuku a rozpošle ju do ďalších piatich stavebnín. Tie urobia to isté, podlezú si ceny alebo vymenia materiál za slabší.
Rozdiely sú pritom vo vnútri ponuky. Iné je kúpiť difúzne uzavretú fóliu za tridsať eur za rolku, iné difúzne otvorenú s gramážou 120 g a iné fóliu 170 g, difúzne otvorenú a s lepiacimi páskami. Podobne je to pri pásoch na hrebeň, kde sa strecha odvetráva: jeden nárožný pás stojí po zľavách štrnásť eur, druhý štyridsať a ich funkčnosť je diametrálne odlišná.
Ponuky navyše nebývajú kompletné. Z projektu sa dajú naceniť strešné okná aj lemovania komína. Protisnehovú zábranu dnes do ponuky nedáva skoro nikto, hoci pri bungalovoch s parkovaním, chodníkmi a deťmi priamo vo dvore chráni majetok aj ľudí pod strechou.
Čo má byť hotové, kým prídu strechári
Strechári najprv pozerajú na vence: či sú urobené a či sedia rozmerovo. Keď má dom pôdorys osem krát desať metrov, majú tieto rozmery sedieť aj na vencoch. Rozdiely vznikajú pri debnení a znamenajú zbytočnú prácu a komplikácie na niečom, čo je už raz zaplatené.
Keď raz zmontujem strechu, bude ma stáť nejakú sumu. Jej ďalšia oprava a údržba ma bude stáť dvakrát toľko.Z rozhovoru
Častou chybou je aj to, že pri väzníkových krovoch chýba pomúrnica, teda drevený hranol kladený na veniec. Väzníky sa potom fixujú priamo do venca. Väzníkový krov sa navyše začne vyrábať až po zaliatí venca, pretože sa zameriava priamo na stavbe a vyrába sa na mieru.
Pred pokládkou krytiny treba strechu zamerať a vyosiť do pravého uhla. Ak sa to neurobí, krytina nevyjde až na vrch strechy. Medzeru potom niekto prelepí nárožným pásom, zákazník strechu preberie a po pol roku mu do nej začne zatekať.
Ploché strechy a prestupy
Ploché strechy sú trendom a práve pri nich podľa hosťa vzniká veľa problémov, lebo si realizátori neštudujú ich skladbu. Zle navrhnutý materiál znamená, že rosný bod sa vytvára niekde inde, než sa má.
Plochá strecha nie je úplne plochá a má svoj sklon. Iné je, keď má dom len zakryť, a iné, keď má na nej byť terasa. Terasy na plochých strechách sú bežné nad garážami aj na nákupných centrách a aj tak ide stále o strechu.
Pred realizáciou sa oplatí sadnúť si s niekým, kto strechy pozná, a prejsť si všetky prestupy: odvetranie digestora, káblové prestupy pre satelit a internet, bleskozvod či výlez na strechu. Výlez sa dá kúpiť od výrobcu. Keď si ho niekto pozbíja z OSB dosiek, aby ušetril 390 eur za najlacnejší hotový výlez, vznikne miesto, kde strecha zateká a defekt sa hľadá ťažko.
Kto skontroluje hotovú strechu
Ľudia sa podľa hosťa neobracajú na odborníka preto, že ho považujú za drahého. Pritom im vie ušetriť veľa peňazí. Platí aj jednoduché pravidlo, ktoré si málokto uvedomuje: ak montáž strechy stojí nejakú sumu, jej neskoršia oprava a údržba bude stáť dvakrát toľko.
Ak má majiteľ pocit, že strecha nie je v poriadku, má dve možnosti. Na Slovensku funguje cech strechárov, ktorý má v každom kraji svojho cechmajstra a kontakty sú zverejnené na stránke. Cechmajstra možno požiadať o kontrolu strechy, príde sa na ňu pozrieť a vypracuje posudok.
Druhou cestou je obrátiť sa priamo na výrobcu, od ktorého bola krytina alebo strešný plášť kúpený. Ten pošle svojho vyškoleného technika, ktorý posúdi, či strecha zodpovedá jeho technickým požiadavkám. Hosť odporúča nechať prácu na certifikovaných majstrov, a to najmä pre poradenstvo.
Kam smerujú strechy
V materiáloch sú rozdiely podľa regiónu. Na západnom Slovensku sa predávajú najmä skladané krytiny, na severe Slovenska skôr plechové strechy. Vo farbách sa dlhodobo drží čierna a antracit, pretože sa k nim dá zladiť veľa ďalších prvkov, okná aj fasáda.
Pri plochých strechách hosť očakáva rast zelených striech, ktoré bránia prehrievaniu strechy a zlepšujú bývanie pod ňou. Rozširujú sa aj fotovoltické panely, ktoré sa dajú integrovať priamo do strechy. Strecha potom vyzerá inak a majiteľ z nej má ďalší úžitok.
