Tri modely developerského štandardu
Odborníčka v rozhovore opísala tri základné modely, s ktorými sa pri developerských projektoch stretáva. Prvý má pevne nastavený štandard prakticky bez možnosti zmien. Ak je dispozične premyslený a kvalita zodpovedá cene, klient podľa nej často ani nemá potrebu doňho zasahovať; nanajvýš si vyberie iné farebné prevedenie.
Druhý model ponúka niekoľko úrovní štandardu, teda základný, stredný a nadštandard, pričom v každom sa dá urobiť drobná úprava, zmeniť farba, dekor alebo formát. Funguje dobre, no je náročnejší pre developera aj pre klientske centrum, pretože klienti začnú kombinovať jedno s druhým. Vyššia náročnosť sa premieta aj do ceny.
Treťou možnosťou je kúpiť byt v holom stave a vybrať si všetko po svojom. Odborníčka upozornila, že čím väčší výber dostaneme, tým viac vymýšľame, čo je prirodzené. Keď sú však mantinely nastavené dobre, systém funguje.
Veľkoformátové obklady a ich limity
Ešte pred niekoľkými rokmi znamenala veľkoformátová dlažba na Slovensku rozmer 60 × 60 centimetrov. Keď sa objavil formát 60 × 120, vyvolával u klientov obavy. Dnes odborníčka bežne pracuje aj s doskami s rozmerom 160 × 320 centimetrov a klienti takéto riešenia sami vyhľadávajú.
Platí však, že veľký formát má svoje limity. Sú priestory, kde sa odporúča, aj také, kde sa nepoužíva. Trojmetrové dosky smerujú najmä do spoločných priestorov, na obývačkové steny, na chodby a do rodinných domov. Do štandardnej kúpeľne s obkladom do výšky približne 210 centimetrov nemá zmysel kupovať trojmetrovú obkladačku, keď je formátov viac.
Dôležitý je aj prístup na stavbu. Výťahy aj schodiská majú svoje limity, preto je podstatné, v akom období sa obklady riešia. Veľký formát sa musí dať do bytu alebo do domu ešte dostať.
Kto obklad položí, treba vedieť už pri výbere
Klienti sa realizácie veľkých formátov obávajú a podľa odborníčky nie bezdôvodne. Stávalo sa, že si klient formát vybral aj špecifikoval, no realizátor, ktorého si následne našiel, odmietol prácu prijať a všetko sa skončilo menším formátom.
Práve preto vznikol interný realizačný tím špecializovaný na veľké formáty, od 120 × 120 až po najväčšie dosky. Približne 90 % zákaziek sa preto dodáva aj s realizáciou. Ak si chce klient montáž zabezpečiť sám, dostane odporúčanie na vyškolené firmy.
Rozdiel medzi školeným a neškoleným realizátorom sa prejaví v cene aj v krytí. Preverené firmy majú podpísanú zmluvu, dohodnuté záručné podmienky a uzavretú poistku, ktorá je súčasťou zmluvy. Firmy bez certifikácie a školenia takéto zabezpečenie nemajú.
Najčastejšia chyba: fotografia namiesto funkcie
Podľa odborníčky ľudia najčastejšie vychádzajú z obrázkov z internetu. Vidia niečo pekné, no nezamýšľajú sa nad tým, ako bude priestor fungovať. Klientov upozorňuje na jednoduchú vec: na fotografii peknej kúpeľne nie je ani zubná pasta, ani kozmetika, ani uterák.
Výsledkom býva kúpeľňa s malým úložným priestorom alebo podlaha, ktorá sa šmýka, pretože si majiteľ prial rovnakú dlažbu ako na stene. Takéto veci sa v kúpeľni naprávajú ťažko. Nikto nechce po krátkom čase znova opravovať, búrať a rekonštruovať.
Keď chcete bielu obkladačku a dáte si tam svetložltú len preto, že bola práve k dispozícii, trestáte sám seba.Z rozhovoru
Odporúčanie znie pomenovať si na začiatku základné požiadavky. Či má byť priestor predovšetkým oddychový, alebo praktický, čo v ňom musí byť, a podľa priorít rozdeliť rozpočet. Kúpeľňa je podľa odborníčky miestom, kde je človek sám a kde si všíma každý detail, preto tam chce mať pohodlie.
Rýchle rozhodnutia v novostavbe sa vracajú
Pri nových bytoch sa chcú ľudia nasťahovať čo najskôr a rozhodujú sa pod tlakom termínov aj dostupnosti tovaru. Odborníčka to opísala na príklade: kto chcel bielu obkladačku a vzal svetložltú len preto, že bola k dispozícii, žije s ňou potom roky.
To isté platí pri zariadení. Človek si vyberie sedačku, čaká na ňu pol roka a nakoniec kúpi inú, ktorá bola práve dostupná. Zvyknúť si na takéto riešenie trvá a niekto sa s ním nestotožní vôbec.
V rozhovore zaznel aj iný pohľad, totiž brať prvé mesiace v novom byte ako dobrodružstvo. Aj spanie na matracoch môže neskôr ostať peknou spomienkou. Interiér je podľa odborníčky proces a potrebuje čas.
Príprava je stres, ktorý zmierňujú konkrétne otázky
Odborníčka priznala, že aj pre ňu bolo zariaďovanie vlastného bytu veľký stres. V holom byte s prázdnymi stenami treba povedať, kde majú byť zásuvky, vypínače a poličky, kde má byť spevnená stena a kde bude potrebná elektrina.
Rozhodnutia teda prichádzajú v čase, keď človek ešte presne nevie, čo chce. To je dôvod, prečo je komunikácia s dodávateľom taká dôležitá. Patria sem aj celkom konkrétne otázky: koľko úložného priestoru potrebujete, koľko máte kozmetiky, v akej výške chcete hlavnú sprchu, či chcete v sprche sedenie a či uprednostníte vaňu.
Ide o osobné veci, ktoré dodávateľ sám neuhádne. Bez toho, aby ich klient pomenoval, sa jeho predstava naplniť nedá. Odborníčka preto hovorí o dlhodobom procese a o vzťahu, ktorý sa pri každej zákazke musí vybudovať.
Na exteriér myslite súčasne s interiérom
Veľká časť rodinných domov sa rieši bez architekta a exteriér prichádza na rad až celkom na konci. Ľudia sa sústredia na interiér, potom vyjdú von a zistia, že nevedia, ako ďalej.
Podľa odborníčky je dobré mať aspoň víziu exteriéru už v čase, keď sa rieši interiér. Súvisí s tým aj rozpočet. Na záhradu často ostane málo peňazí, prípadne sa do nej už neinvestuje, a potom nefunguje tak, ako si majiteľ predstavoval.
Možností je na trhu veľa, no ak príprava nie je dostatočná, dôsledky nesie sám investor. Základné kroky je preto vhodné spraviť včas.
