Cesta od návrhu k hotovej stavbe je krehká
Hosť opísal architektúru ako profesiu s príjemným výsledkom, ale s veľmi dlhou cestou k nemu. Návrh sa po ceste stretáva s rozpočtom, s očakávaniami investora aj jeho rodiny, s dodávateľmi a s povoľovacím procesom. Na každom z týchto miest sa môže pokaziť.
Zmyslom tej cesty je podľa neho zhmotnenie predstavy do priestorového a materiálového riešenia a do vzťahu stavby k exteriéru. To považuje za najsilnejšiu časť práce.
Chyby sú pritom bežnou súčasťou remesla a robí ich stále. Sám hovorí, že prvý dom, za ktorý sa nehanbil, postavil až po desiatich rokoch kreslenia, skicovania a modelovania.
Mladí sa k realizáciám dostávajú o desať rokov skôr
Hosť pôsobí aj na fakulte a v ateliéri zamestnáva študentov vyšších ročníkov. Tí sa podieľajú priamo na realizáciách, chodia na stavby a rozprávajú sa s remeselníkmi. K praktickej skúsenosti sa tak dostávajú vo veku dvadsaťdva, dvadsaťtri rokov.
Jeho generácia mala rovnakú skúsenosť približne o desať rokov neskôr, zhruba okolo tridsiatich piatich. Počas štúdia neexistovali súkromné ateliéry, boli len štátne podniky, a prax sa riešila inak.
Pomohla aj technika. Vizualizácia dnes umožňuje upresniť predstavu tak, že za ňou vie ísť aj klient a vie si predstaviť, čo bude na konci. Predtým sa návrhy často nerealizovali tak, ako boli nakreslené.
Tlak na rýchlosť a prvé bývanie ako zákazka
Dopyt po rýchlosti podľa hosťa rastie. Pri súkromných klientoch môže príprava trvať dlhšie, komerční investori však tlačia na veľmi krátke termíny.
Mladí architekti zároveň veľa cestujú, majú množstvo vnemov a vedia na ne reagovať. Klientov si často nachádzajú medzi rovesníkmi, ktorí ich poznajú osobne a oslovia ich priamo. Cez ateliér hosťa prešlo viacero mladších spolupracovníkov, ktorí si neskôr založili vlastné kancelárie a dnes patria k rešpektovanej časti domácej scény.
Mladé štúdiá tak majú prácu od ľudí, ktorí si berú hypotéku a riešia prvé, štartovacie bývanie. Väčšinou ide o malé výmery a obmedzené rozpočty.
Vstup architekta má pri takej investícii dva efekty. Prvým je, že dvíha jej hodnotu. Druhým je, že z priestoru robí miesto, v ktorom sa dá príjemne existovať.
Nemusí pritom ísť o výraznú architektúru. Stačí rozumne vyriešený priestor so správnou orientáciou a s dostatkom odkladacích plôch.
Norma je medzné riešenie, nie cieľ
Najsilnejšia myšlienka rozhovoru sa týkala noriem. Keď stavba normu iba splní, splnila medzné riešenie, teda to najhoršie, ktoré je ešte prípustné. Stavať sa má podľa hosťa vždy v kvalite nad normovou hladinou.
Keď iba splním normu, je to vlastne to najhoršie riešenie, lebo norma je medzné riešenie.Z rozhovoru
Realita je dnes podľa neho taká, že sme radi, keď sa normu vôbec podarí naplniť. Dobrí sú tí, ktorí s ňou vedia narábať tak, aby sa cestou nestratila kvalita výsledku.
O výsledku hovorí ako o produkte. Je v ňom časť umenia a časť techniky, ale stále ide o produkt služby, ktorá má človeku zabezpečiť bývanie, prácu alebo oddych.
Bývanie a práca sa spájajú
Ľudia podľa hosťa zisťujú, že svoje bývanie potrebujú používať inak ako predtým a že inak vedia kombinovať bývanie s prácou. V západných krajinách sa tento posun začal už pred pandemickým obdobím.
Firmy zistili, že tretinu až polovicu ľudí môžu mať externe, pracujúcich z domu. Kancelárskej plochy potom potrebujú podstatne menej, niekedy stačí polovica doterajšej.
Úbytok komerčných a firemných plôch bude podľa hosťa pokračovať a bude sa riešiť inak, cez prácu z domu.
Chýba verejná architektúra, ktorá vychováva
Na Slovensku podľa hosťa takmer nevznikajú nové múzeá, divadlá ani kiná a knižníc vzniká veľmi málo. V Rakúsku alebo vo Švajčiarsku je táto typológia bežná. Mestá a obce ju stavajú pre svojich obyvateľov, zadania sa riešia súťažami a vyhrávajú kvalitné návrhy.
Ľudia sú tam každý deň konfrontovaní s kvalitnou architektúrou. To podľa hosťa mení aj to, čo potom očakávajú od vlastného bývania.
Podobným obdobím boli u nás šesťdesiate a sedemdesiate roky, keď vznikali ikonické stavby, za ktorými sa sem chodí pozerať dodnes. Po roku 1989 sa stavali najprv banky, potom čerpacie stanice a dnes sa masovo rieši bývanie a administratíva. Iné typy stavieb vznikajú výnimočne.
Múr okolo domu verzus ulica a susedstvo
Moderátor otvoril tému, či ľudia ešte chcú len dom obohnaný vysokým múrom, alebo už vnímajú aj ulicu a komunitu. Hosť potvrdil, že dopyt po komunite sa objavuje, zatiaľ však skôr vo výnimočných prípadoch.
Aj na predmestí sa podľa neho dajú robiť kvalitné návrhy, ktoré so susedstvom počítajú. Ak sa to nestane, ľudia po čase zisťujú, že im chýba sociálna interakcia, a vracajú sa do bytov v meste.
Zmenu očakáva aj u nás, len s oneskorením. Ako príklad uvádza Česko, kde sa architektonické súťaže a verejné obstarávania presadili skôr. Podľa hosťa ideme rovnakou cestou, len v závese.