Z domáceho pracoviska zmizol bežný pohyb
Hosť označil za najväčší problém práce z domu sedavý spôsob života. Podľa neho sa problémom s chrbtom nevyhne takmer nikto, kto takto pracuje dlhodobo. Najčastejšie ide o driekovú a krížovú oblasť, teda ľudovo kríže, a potom o hrudnú a krčnú chrbticu.
Dôvod je jednoduchý. Kto chodil do práce, musel vstať, zísť schodmi, prejsť na zastávku, odísť na obed a niekoľkokrát denne prejsť pár poschodí. Tento nenápadný pohyb tvoril slušnú časť denného výdaja a pri práci z domu jednoducho vypadol.
Ľudia, ktorí prichádzajú na konzultácie, majú podľa hosťa typický obraz: stuhnuté svalstvo v krížovej oblasti, nerovnomerné postavenie panvy a bolesti, ktoré sa postupne zhoršujú.
Zdravé sedenie neexistuje
Na otázku, či sa dá sedieť osem hodín denne bez bolestí chrbta, odpovedal hosť jednoznačne. Zdravé sedenie podľa neho neexistuje, existuje len sedenie, ktoré telo ničí viac alebo menej. Ľudská kostra a pohybový aparát nie sú na dlhodobé sedenie stavané.
Pri dlhom sedení ochabuje sedacie svalstvo, zatuhnú bedrové kĺby, rotátory aj zadná strana stehien. Oslabia sa aj brušné svaly, ktoré spolu s ostatnými držia telo vzpriamené. Výsledkom je zlé držanie tela.
Platí to aj pre ergonomické stoličky, ktoré v praxi testujú. Rozdiel medzi nimi je podľa hosťa len v tom, ako dlho sa na nich dá vydržať — na jednej dve hodiny, na inej desať. Samotné sedenie má však negatívne účinky vždy.
Mobil, predklon a takzvaný Google hrb
Osobitnú kapitolu tvorí pozeranie do telefónu po pracovnom dni. Hlava v predklone podľa hosťa zaťažuje krčnú chrbticu silou zodpovedajúcou približne 13 až 15 kilogramom. Keď sa k tomu pripočítajú dve až päť hodín denne, ide o výraznú záťaž.
Prejavuje sa to bolesťami, ťažkosťami s medzistavcovými platničkami, tŕpnutím rúk a problémom vystrieť sa. Nasledujú bolesti hlavy a migrény. Hosť uviedol, že väčšinu migrén spôsobujú svaly krčnej chrbtice.
V mieste, kde sa krčná chrbtica spája s hrudnou, sa postupne vytvára výrazný výbežok. V praxi preň používajú pomenovanie Google hrb, pretože sa objavuje najmä u ľudí pracujúcich s počítačom. Cieľom cvičení — dychových, posilňovacích aj vystieracích — je vrátiť chrbtici jej prirodzené zakrivenie.
Desať minút z každej hodiny
Najkonkrétnejšie odporúčanie z rozhovoru je jednoduché. Každú hodinu si vziať desať minút a rozhýbať telo. Môže ísť o krátke rozcvičenie, strečing, naťahovanie alebo len o to, prejsť sa.
Hosť to vysvetľuje adaptáciou. Telo sa prispôsobuje tomu, čo s ním robíme — nie je to zámer ani náhoda, ale výsledok podmienok, v ktorých žijeme. Ak sú podmienky len sedenie, telo si sedenie zafixuje aj v stoji.
Zdravé sedenie neexistuje. Existuje len sedenie, ktoré ma ničí viac, a sedenie, ktoré ma ničí menej.Z rozhovoru
Podľa neho preto ľudia, ktorí sa nehýbu, budú zhrbenejší, krivejší a budú mať viac problémov. Tí, ktorí sa denne hýbu niekoľko hodín, budú vystretejší, budú sa cítiť lepšie a lepšie im bude fungovať aj hormonálny systém.
Cvičíme preto, aby sme zvládali bežný život
Častou námietkou je veta, že človek necvičí, lebo sa športu aj tak nevenuje. Hosť ju považuje za omyl. Ľudia podľa neho necvičia kvôli športu, ale preto, aby mohli žiť.
Uviedol bežné príklady. Odniesť nákupné tašky je fyzická aktivita a pri nesprávnom prevedení sa dá natiahnuť sval. To isté platí pre dvíhanie malého dieťaťa, pomoc pri lezení alebo pridržiavanie bicykla, pri ktorom sa človek musí zohnúť a skrčiť. Na takéto úkony treba mať telo pripravené.
Rovnako to platí pre šport, do ktorého sa človek pustí bez prípravy. Aj beh má pri nedostatočnej príprave negatívne účinky na chrbticu a kolená. Hosť pripomenul, že následky prídu s odstupom mesiacov až rokov — v podobe poškodených platničiek alebo opotrebovanej chrupavky v kolenách.
Pohyb ako nástroj na zvládanie stresu
Pohyb má podľa hosťa u dospelých niekoľko rovín. Prvou je emočné vyžitie, ktoré znižuje stres a pomáha si vyčistiť hlavu. Druhou je samotný pohybový aparát, teda lepšia pohyblivosť a ústup bolestí.
Tretia rovina je látková výmena. Hosť spomenul lepšiu citlivosť na inzulín, a teda lepšiu prácu tela so sacharidmi, menší sklon k priberaniu, rýchlejšie trávenie, kvalitnejší spánok a menšie výkyvy nálad.
Za najdôležitejšie považuje u dospelých zvládanie stresu. Stres sám o sebe neodstránime, dá sa však posilniť telo tak, aby ho lepšie znieslo. Slúži na to spánok, strava, pitný režim a tréning, v ktorom majú miesto dychové a uvoľňovacie cvičenia, joga, silový tréning aj šport, ktorý človeka baví.
Návyky sa tvoria v detstve
Na otázku, kde začať, odpovedal hosť, že pri deťoch. Prvé návyky vznikajú doma, v škôlke, v športových kluboch a na hodinách telesnej výchovy. Sám by uvítal, keby mali deti pohybovú aktivitu každý deň, prípadne rozdelenú medzi vyučovacie hodiny.
Pohyb podľa neho zlepšuje pamäť, koncentráciu aj sústredenie. Ako príklad iného prístupu ku vzdelávaniu uviedol Fínsko, ktoré napriek menšiemu objemu učenia patrí k svetovej špičke.
Prax je však iná. Na konzultácie prichádzajú dvanásť- až štrnásťroční chlapci s chybným držaním tela a natoľko stuhnutí, že sa v predklone nedotknú ani kolien. Zodpovednosť hosť pripisuje predovšetkým rodičom, pretože práve oni sú pre deti vzorom.
Rozhovor uzavrel skúsenosťou z praxe. Človek, ktorému viacerí odporúčali operáciu, sa jej po niekoľkých mesiacoch cielenej práce nakoniec vyhol.
